POMÔŽE TYPOLÓGIA OSOBNOSTI FIRMÁM NA CESTE K ÚSPECHU?

Možno sa s podobnými typmi ľudí vo svojich firmách stretávate, alebo ste takto konfrontovaní ako kolegovia, manažéri či koučovia:

Nazvime ich napríklad "Typ jeden" a "Typ dva"

Musia spolupracovať, ale chvíľami si nevedia prísť na meno.

"Typ jeden" potrebuje k svojej práci v pokoji popremýšľať skôr než povie svoj názor, "typ dva" sa k názoru prerozpráva;" typ jeden" chce mať na stole fakty , čísla a dátumy, "typ dva" vie, že úloha sa má splniť "niekedy" koncom mesiaca. "Typ jeden" si myslí ,že teambuildingy zdržujú od práce a tím je úspešný, keď plní úlohy, "typ dva" verí, že dobré vzťahy sú k plneniu úloh nevyhnutné.

"Typ jeden "chce aby sa konflikty riešili bez ohľadu na to koho sa dotknú, "typ dva" konflikty rieši s ohľadom na druhých; jeden kritizuje a poukazuje na nedostatky, druhý potrebuje pochváliť, aby podával výkon.

Jednému vadí na druhom jeho odťažitosť, necitlivosť, druhému prílišná precitlivenosť, zbytočné zdržiavanie od toho čo sa aj tak musí urobiť, jeden zvláda záťaž lepšie, druhý už musí šetriť sily.

A ak sa k tomu pridá zopár nečakaných zmien, urgentný termín, vzrastajúce napätie, ako to ovplyvní ich reakcie a spoluprácu?

Oba typy majú rovnaký cieľ, ale preferujú odlišné spôsoby ako ho dosiahnuť.

Aj keď tušíme/ aj vieme /a na rôznych vzdelávacích aktivitách nás presviedčajú o našej jedinečnosti, navrhujú individuálny prístup, edukujú nás v takých zručnostiach, ktoré zabudneme len čo zatvoríme dvere školiacej miestnosti, problém je ako to pri všetkých tých povinnostiach zisťovať, ako trafiť komu čo vyhovuje a hlavne to prakticky používať?

Buď to chvíľami zafunguje, alebo argumentujeme, že predsa je nutné vedieť sa prispôsobiť, robiť čo treba ,ohľady nikomu prácu neprinesú.

Iste, aj tak to funguje; časom ale dochádza k známym syndrómom vyhorenia, strate motivácie, o nadšení ani nehovoriac.

Ľudia sa čoraz ťažšie motivujú, odchádzajú, alebo čo je ešte horšie ostávajú a sú nespokojní .

Kto by ale nechcel byť viac spokojnejší a úspešnejší? Pracovať spôsobom pre nás najprirodzenejším, bez premáhania, neustáleho tlaku je predpokladom nášho psychického zdravia, pohody, osobnej spokojnosti a čo si budeme klamať aj predpokladom úspechu.

Od nepamäti sa ľudia snažili pochopiť prečo je pre jedného dobré to, pre druhého ono, čím to je ,že sa správame istými spôsobmi, a či rozdiely medzi nami sú normálne.

Otázka rozdielnosti našich pováh je pre nás rovnako dôležitá ako bola v časoch Antiky a je aktuálna, ak nie naliehavejšia v dňoch efektívneho výkonu, projektových tímov, zvýšeného tlaku na úspech osobný aj profesijný.